Pôvodný plán bol iný, no nakoniec sa to stalo takto.

Tento článok nie sú rady a tipy ako stráviť čas v našich dvoch hlavných mestách. Je to zápis zážitkov z našej septembrovej dovolenky. Ak sa však niečím inšpirujete, budem rada ak mi dáte vedieť.

Náš východiskový bod sú Košice, zvolili sme dopravu verejnými dopravcami a preto 3dni nás stálo len cestovanie. Na naše šťastie žiadne výluky a presadanie do autobusov, takže cesta relatívne bez problémov.

Deň PRVÝ – štvrtok – cesta KE-BA

Presun vlakom trvá nejakých 5-6 hodín. Bežný čas ubytovania je okolo 16tej. Odchod z Košíc sme mali naplánovaný na poobedie, keďže som si ešte v ráno odchodu bola dať zapliesť copíky 🙂

Plán bol super, ísť zo sídliska autobusom, ktorý nás dovezie až pred stanicu. Do odchodu vlaku sme mali mať ešte kopec času. HA HA. V čase nášho odchodu, bol naplánovaný nejaký cyklistický pretek a preto bolo uzavreté mesto. Informácie žiadne, až nám milý pán vodič MHD na poslednej zastávke sídliska povedal, že ide už len jednu zastávku. Vysadil nás niekde, kde som v živote pešo nebola.

Voľba jasná, voláme TAXI. Ďalšie HA HA. 10-minút sme čakali, náš TAXI bol len na mapke. Ani sa nepohol z miesta. Tak sme sa dali do pohybu my. Lepšia voľba, zápchy pre obmedzenia boli také, že sme s autami hrali “kto z koho”. Takto sme sa obiehali dobrú pol hodinu, ťahajúc za sebou plné kufre vecí na týždeň s vidinou zmeny počasia o viac než 10°C.

Ak tušíš, že sme vlak nestihli, tušíš správne. Práve ten náš išiel na čas. Prvé čo mi napadlo, volať dopravcovi, ktorý mi však oznámil, že kvôli nám vlak nezastavia. Minuli sme sa o 6-minút. A tak sme mali na stanici hodinu čas. Jediné šťastie v tomto infarktovom stave bolo, že nám stačilo kúpiť len miestenky na ďalší vlak.

Predpokladaný príchod do BA okolo 20-tej sa zmenil na príchod okolo 21. Sme si mysleli. Samozrejme, že náš druhý vlak bol omeškaný ešte len vyrážal z Košíc. Obmedzenia na trati, spomalenie vlaku, aspoň sme nemuseli vystupovať,

Príchod do BA niečo po 22 hodine. Ubytovanie sme mali čo by kameňom dohodil od stanice. Už nejaký ten čas sa ubytovávame cez Airbnb. Otváram apku a hľadám pokyny. Samozrejme, počas chôdze. Hovorím niečo Marekovi, neodpovedá mi, obzriem sa a jeho kufor na zemi. V rukách drží iba rúčku. Zvyšok cesty niesol kufor v rukách. Konečne prichádzame k ubytku. Prvá schránka, nachádzame čip, vchádzame do budovy. Dvere do bytu boli väčšia sranda. Dostali sme kód, ktorý trebalo naťukať na dvere. Samozrejme, že nám to nešlo a o pol 11 sme spustili alarm. Ach jo, gadžo v mesce. Nejakým zázrakom sa nám podarilo dostať dnu. Na druhý deň sa dozvedáme, že za číslom treba ešte zadať mriežku. Otváranie dverí od tejto chvíle nechávam na Mareka.

V ten moment som mala chuť všetko zabaliť a ísť domov

Deň DRUHÝ – piatok – prvý deň v BA

Dohodli sme sa na skorší obed s našou milovanou Naty. Pre nás to bol skôr brunch. Vždy sme plní vďačnosti, že si na nás nájde čas pomedzi svoje povinnosti.

Pomotali sme sa po Nivách a išli na Dlhé diely. Mala som vyhliadnutý jeden krásny sveter. Slovenská značka, slovenská výroba, podporovať sa treba. Vonku 28°C a ja si kupujem sveter do -20°C. Pohoda. S pani majiteľovou sme si fajn pokecali, urobili nákup a odišli za hlavným dôvodom našej návštevy.

V Starej tržnici bolo Sashe. Hneď prvý stánok pasca na chuťové bunky. Odišli sme s taštičkou plnou pikantných omáčok. Druhý stánok pasca pre mňa. Topánky 😀 samozrejme, že som s jedným párom odišla. Obchádzali sme ďalších predajcov. Prízemie ukončovala RIVICA. Jej výrobky sú nádherné. S jednou som musela odísť. A tak môj prvý deň v BA bol viac než dizajnový. Nazbierali sme skúsenosti, prešli poschodie, kúpili si niečo pod zub vo food-truckoch a išli naspäť.

Presúvali sme sa prevažne peši.

Úlovky zo Sashe

Deň TRETÍ – sobota – druhý deň v BA

Opäť lokácia Nivy. Prechádzka na brunch. Podarilo sa nám dohodnúť kávičku so sestrou. Potešilo ma to, pokecali sme, dali si kávičku a bežala ďalej. My sme sa vrátili naspäť do Nív a kúpili kufor. Ten náš pôvodný bol nepoužiteľný.

Inak, v Nivách je strašne veľká Alza, nechoďte tam ak sa nechcete stratiť v čase. Nemáte zač.

Našim hlavným programom v BA bolo Vtáčatko, Sashe v Tržnici a spomalenie. Žiaden brutálny program. Vlastne sme ani pri Dunaji neboli, ani v centre. Bočné uličky majú tiež svoje čaro, a hlavne balkóny,

Balkóny, žeriavy, kávičky

Deň ŠTVRTÝ – nedeľa – presun do Prahy

Odubytovanie je väčšinou ako na hoteloch, okolo 10tej. Zašli sme do neďalekej kaviarničky na pomalé raňajky. Mňam, toto vám fakt odporúčam.

Hurá na vlak. Ďalšie HA HA. Vlak išiel z Budapešti. Počas cesty v Maďarsku nabral nejaké zdržanie, na Slovensku ďalšie. Do BA už prišiel ako zmeškaný a počas jazdy Českou republikou sme nabrali ďalšie meškanie.

Ubytovanie sme mali mať 15-min od stanice peškom. To by ale nemal byť Václavák rozkopaný.

Naša teda pôvodne 15-min cesta sa natiahla na hodnú pol hodinu, opäť s kuframi, vyhýbajúc sa dlažbám, schodom, voliac čo najjednoduchšiu cestu.

Ubytovanie bolo lepšie. Príchod do Prahy skorší a tak sme sa vybrali na prechádzku. Našli si skratky okolo stavenísk a ďalšie dni boli na presun jednoduhšie.

Mňamky ešte v Bratislave

Poobedie a večer už v Prahe

Deň PIATY – pondelok – prvý deň v Prahe

Bývali sme opäť v Airbnb, časť Vinohrady.

Naokolo samé kaviarničky, ideál pre nás. Šli sme na brunch, nikde sa neponáhľali. Kúpili sme si 72h lístok na celú MHD a aj keď sme sa opäť presúvali prevažne pešo, pár krát sme ho využili.

Navštívili sme Pilsner Urquell muzeum. Na konci prehliadky bola reštaurácia, ideál pre vyčerpaného turistu.

V bočných uličkách sme tiež objavili múzeum Banksyho malieb.

Práve tento deň bol v počasí zlomový, začalo pršať. My však nie sme z cukru a nejakých pár kvapiek nás neodradí. Všetci sa rozutekali a Karlov most zostal poloprázdny.

Pilsner Urquell muzem, Banksy, raňajky, Majka pivo-Barbie, vegánske nákupy

Deň ŠIESTY – utorok – druhý deň v Prahe

Prechádzka okolo Vltavy. To vám je něco.

V lete to musí byť paráda. Premávajúce výletné lode, zakotvené loďky ako bary či reštaurácie. Bary zabudované v promenáde. Hojdačky na brehu rieky.

V rušnom meste sme si našli svoje ticho. Len žblnkot vody, šum vetra, čajky na brehu a drzé labute, ktoré ignorovali oddychujúcich turistov a dúfali, že sa s nimi podelia o pivo.

Na konci promenády sme našli malú milú reštauráciu, kde sme sa najedli do prasknutia. Hneď vedľa štýlovú kaviarničku. Keď sme do nej vošli, mali sme pocit, že sme prišli ku niekomu domov. Skoro sme chceli odísť, ale zastavili nás, že sme dobre.

Vltava

Deň SIEDMY – streda – tretí deň v Prahe

Vraj rezervujte si aspoň 3 hodiny.

Raňajky už v našej réžii. Vybrali sme sa do Národního muzea. 2,5 hodiny nám trvalo prejsť jedno poschodie. Prešli sme poschodia dve.

Vraj sa dá ísť aj do kupoly, výťah sme však nenašli. Čas bol pokročilý a tak sme odišli. Interiér bol úplne ako z filmu Noc v múzeu, kto vie čo sa tam po zotmení deje.

Minerály zo Slovenska, svietiace minerály, sedačky pre deti…

Deň ÔSMY – štvrtok – štvrtý deň v Prahe

Nič.

Celý deň nám lialo. Zostali sme na ubytku, varili si čaj a pozerali seriály.

Odporúčam True detective, v preklade Temný případ. Ak máte radi detektívky a zapeklité situácie.

Deň DEVIATY – piatok – hurá domov

Odchod sme mali popoludní. Upratali sme, odišli na stanicu, odložili batohy do úschovne a ešte sa išli prejsť do mesta.

Byť v Prahe 4 dni a ani raz nevidieť ako sa točí Orloj? Stihli sme. Tiež sme zašli na suveníry do Hard Rocku a naspäť na stanicu.

Domov nás viezol Leoušek. Predpokladaný príchod mal 22:49 do Košíc. Počítali sme s rôznymi obmedzeniami, spomaleniami. Prepočítavali sme, či stihneme nejaký bus zo stanice alebo si vezmeme TAXI.

Príchod do Košíc bol 22:49. Prešli sme dve republiky a domov sme prišli na sekundu presne.

Neboli sme naposledy, tešíme sa nabudúce.